Napriek urgenciám Európskej komisie krátko pred štartom nového programového obdobia stále chýba politická dohoda štátu s predstaviteľmi krajov, miest a obcí o spôsobe využitia budúcich eurofondov určených na regionálny rozvoj.

Prvého januára 2021 Slovensko vstúpi už do štvrtého programového odbobia, v ktorom môže čerpať miliardy eur z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (eurofondy).

Portál EURACTIV.sk prináša prehľad piatich kľúčových otázok, ktoré budú rozhodujúce pre budúce nastavenie eurofondov na Slovensku.

Čísla

Keďže ešte neexistuje základná politická dohoda o Viacročnom finančnom rámci, teda rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027, nevieme dnes ani koľko peňazí v ďalších siedmich rokoch dostane Slovensko z fondov EÚ.

Podľa návrhu Komisie z roku 2018 by slovenská alokácia mala mať hodnotu 12 miliárd eur (13,3 miliardy v bežných cenách), čo je o 22 percent menej oproti súčasnému programovému obdobiu (15,3 miliardy eur). Tieto škrty súvisia so znížením celkového rozpočtu kohéznej politiky EÚ, ale tiež s čiastočnou zmenou alokačných kritérií.

Väčšina eurofondov sa z rozpočtu EÚ totiž nerozdeľuje podľa členských štátov ale podľa regiónov. Rozhodujúce je pritom ich relatívne bohatstvo. Konkrétne – pre výšku alokácie regiónu je dôležitý počet jeho obyvateľov a presný rozdiel jeho HDP a HDP priemeru EÚ. Na toto číslo sa potom ešte uplatňuje národný koeficient odrážajúci relatívne bohatstvo členského štátu.

Po novom ukazovateľ HDP nebude jediným alokačným kritériom. Časť peňazí sa presunie do regiónov s vysokou nezamestnanosťou mladých, nadmernými emisiami skleníkových plynov, či vyššou migráciou.

Predošlá vláda v oficiálnej rokovacej pozícii k eurorozpočtu škrty v slovenských eurofondoch označila za neprimerane vysoké. Revidované stanovisko, ktoré nedávno prijal kabinet Igora Matoviča už tento komentár neobsahuje. Dôvody vlády trvať na zachovaní súčasnej úrovne eurofondov sa po zverejnení návrhu nového plánu obnovy (Nástroj EÚ Budúcej generácie) podstatne znížili. Slovensko by podľa neho na oživenie ekonomiky po koronakríze môže získať dodatočných šesť miliárd eur nenávratnej pomoci. Z nich 800 miliónov rozšíri eurofondové prostriedky Slovenska pre toto obdobie.

Najväčšie výhrady vlády sa týkajú zníženia rozpočtu Kohézneho fondu o 45 percent. Ten je pre 15 krajín EÚ s najnižším HDP na obyvateľa. Na Slovensku je Kohézny fondy veľmi dôležitým finančným zdrojom výstavby dopravnej infraštruktúry. Podľa rezortu dopravy by navrhované škrty vo fonde ohrozili dostavbu diaľnic D1 a D3.

Dôležité bude prvé osobné stretnutie lídrov členských štátov na summite v Bruseli, na ktorom budú rokovať hlavne o novom finančnom rámci a pláne obnovy EÚ, ktorý je reakciou na socioekonomické vplyvy epidémie koronavírusu. Zdroje kohéznej politiky sa ale aj vzhľadom na novovznikajúce finančné zrejme už rozširovať nebudú.

Slovenské priority

Kameňom úrazu nemusia byť iba čísla v rozpočtových kapitolách. Pre členské štáty sú rovnako dôležité aj podmienky čerpania eurofondov. Návrh Komisie obsahuje niekoľko zmien v pravidlách fondov EÚ, ktoré viaceré vlády kritizujú.

(Nielen) zo stredoeurópskeho regiónu vychádzajú apely na väčšiu flexibilitu v čerpaní eurofondov. Igor Matovič už avizoval, čo budú jeho hlavné priority v ďalších rozpočtových debatách. Ako prvé spomenul práve zmeny eurofondových pravidiel: zachovanie miery spolufinancovania a ponechanie takzvaného pravidla N+3.

Na väčšine území Slovenska dnes Európska únia prepláca 85 percent sumy eurofondového projektu, zvyšok dopláca štát a prijímateľ dotácie. Ak prejde návrh Komisie, po roku 2021 bude spoluúčasť EÚ iba 70-percentná. V špecifickej situácii je bratislavský kraj. Keďže sa radí do kategórie rozvinutých regiónov, EÚ na projekty prispieva polovicou sumy, pričom v ďalšom období by sa jej príspevok mal znížiť na 40 percent.

Podľa vlády bude mať takýto krok veľmi negatívne dopady na štátne rozpočty, obzvlášť v pokrízovom období. Zároveň môže do budúcna znížiť záujem o európske dotácie – či miest a obcí, ktorým počas epidémie klesli rozpočtové príjmy a naopak stúpli výdavky, alebo aj ostatných prijímateľov.

„Aj v kontexte negatívneho dopadu koronakrízy na rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu naprieč celou EÚ zastávame názor, že takéto obmedzenie spolufinancovania negatívne ovplyvní celkové fungovanie programu a znemožní čerpanie grantovej podpory pre široké spektrum umelcov a podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom priemysle v EÚ,“ upozornilo napríklad ministerstvo kultúry v pripomienkovom konaní k rokovacej pozícii vlády.

Predpis N+3 určuje koľko času majú členské štáty na využitie pridelených eurofondov. Z celkovej alokácie majú na každý rok pridelenú určitú čiastku, ktorú vďaka tomuto pravidlu môžu čerpať tri roky. Ak sa to krajine nepodarí, o nevyužité peniaze prídu. Európska komisie chce do budúceho obdobia lehotu čerpania znížiť na 24 mesiacov.

Podľa vlády tento krok zvýši riziko prepadnutia eurofondov v ďalšom eurofondovom cykle. Pri bilancii čerpania európskych prostriedkov v tomto programovom období sú jej obavy pochopiteľné. Hoci súčasné pravidlá dávajú na minutie eurofondov o rok viac, Slovensku sa pre pomalý postup v čerpaní „podarilo“ stratiť už 150 miliónov eur.

Samosprávy od vlády tiež očakávajú, že presadí DPH ako oprávnený výdavok u všetkých typov investícií bez ohľadu na ich veľkosť. Komisia navrhuje, aby sa z fondov EÚ preplácala DPH len pri projektoch do päť miliónov eur.

Investičné priority

Väčšiu voľnosť požaduje vláda Igora Matoviča aj pri rozhodovaní o tom, ako eurofondy v budúcnosti využije. Kritika smeruje hlavne k návrhu presmerovať tri štvrtiny prostriedkov z najväčšieho fondu Európskeho fondu regionálneho rozvoja na dve oblasti: digitálnu a nízkouhlíkovú transformáciu hospodárstva. Menšia časť alokácie by potom mala ísť na plnenie troch zvyšných cieľov kohéznej politiky: dopravnú infraštruktúru, sociálne opatrenia a rozvoj regiónov.

„Slovensko nemá takú absorpčnú kapacitu, aby v týchto prioritách vedelo toľko peňazí vyčerpať,“ myslí si podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. Vláda je preto v rokovaniach pripravená za väčšiu flexibilitu.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie Ladislava Mika je ale kritika prísnej tematickej koncentrácie, ktorú navrhuje exekutíva EÚ, predčasná. Dve hlavné investičné priority – inteligentnejšia a ekologickejšia Európa – sú široké oblasti.

Do veľkej miery teda bude závisieť od kreativity vlády, či samospráv, ako budú vedieť do nich napasovať svoje potreby. Slovensku sa navyše podľa neho otvoril priestor na financovanie najproblematickejšich oblastí v čase epidémie koronavírusu, kedy eurokomisia uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov. Vláda ich môže využiť tam, kde ich najviac potrebuje, navyše bez povinnosti národného spolufinancovania.

„Prostriedky z eurofondov budú smerovať do oblastí, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý a udržateľný rozvoj Slovenska – riešenie problémov spojených s demografiou, vzdelávanie, veda a výskum, ekonomická znalosť ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo a dobudovanie infraštruktúry,“ upresňuje svoje eurofondové priority vláda v programovom vyhlásení.